Sadzby ECB dosiahli svoj vrchol.
ECB vo štvrtok na svojom ostatnom zasadnutí, rovnako ako na predchádzajúcich dvoch zasadnutiach, ponechala základné úrokové sadzby na nezmenených úrovniach. Kľúčová sadzba je tak od septembrového zasadnutia naďalej na úrovni 4,50 %. Prezidentka Lagardeová zopakovala, že sadzby už dosiahli úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň. Na druhej strane uviedla, že je predčasné diskutovať o znížení sadzieb a Rada guvernérov si opäť, podľa očakávania, ponechala dvere čiastočne otvorené, keď sa aj naďalej riadiť prichádzajúcimi dátami a hodnotením budúcich inflačných výhľadov. ECB pozorne sleduje vývoj miezd a dopady sprísnenia monetárnej politiky na pracovný trh, ktorý ostal stabilný a miera nezamestnanosti klesla späť na najnižšiu úroveň od zavedenia eura. V eurozóne sa však tiež spomaľuje dopyt po pracovnej sile, resp. sa celkovo inzeruje menej voľných pracovných miest.
V komunikácií ECB nenastal zásadný posun. Prvé zníženie sadzieb očakávame v lete.
Aj po dnešnom zasadnutí máme za to, že centrálna banka ponechá svoje sadzby na terajšej úrovni minimálne do začiatku leta, teda približne ešte päť mesiacov. ECB by podľa nás mohla začať znižovať svoje základné sadzby na prelome 2Q a 3Q 2024, teda prvé zníženie o štvrť percenta by mohlo byť oznámené najskôr na júnovom zasadnutí. Očakávania trhov sú naďalej optimistickejšie a tak v najbližších týždňoch, rovnako ako dnes, bude zo strany ECB pravdepodobne pokračovať rétorika krotenia tohto prílišného optimizmu, ktorý môže v konečnom dôsledku ovplyvňovať dynamiku prenášania efektov sprísňovania monetárnej politiky do reálnej ekonomiky. Z nášho pohľadu bude v roku 2024 ECB voliť opatrnejší postup a od polovice roka uvidíme 3 až 4 zníženia. Naďalej uvažujeme s krokmi ECB, ktoré by v roku 2024 mali priniesť zníženie základnej sadzby o 0,75 % až 1,00%.
Vlády krajín by mali pokračovať v obmedzovaní podporných opatrení súvisiacich s energetikou pomocou.
Prezidentka Lagardeová už tradične poukázala aj na to, že vlády krajín by mali pokračovať v obmedzovaní podporných opatrení súvisiacich s energetikou pomocou, čo by malo zabrániť nárastu (strednodobých) inflačných tlakov. Fiškálna a štrukturálna politika by mala byť navrhnutá tak, aby bola ekonomika eurozóny produktívnejšia a konkurencieschopnejšia. Zároveň by sa mali vlády zamerať aj na postupné znižovanie vysokého pomeru verejného dlhu. U nás zatiaľ pozorujeme prístup, ktorý je do značnej miery v rozpore s týmto odporúčaním, čo sa v konečnom dôsledku môže v nadchádzajúcich kvartáloch v porovnaní s ostatnými krajinami eurozóny prejavovať nadmerne zvýšenou úrovňou spotrebiteľskej inflácie na Slovensku. Ekonomika eurozóny podľa predbežných údajov v poslednom štvrťroku stagnovala. Novú ekonomickú projekciu ECB uvidíme v marci.
